Štát a konšpirácie o terorizme

Za údajnou vládou tróni neviditeľná vláda, ktorá nie je lojálna voči ľudu a neuznáva žiadnu zodpovednosť voči nemu. Prvou úlohou štátnictva je zlikvidovať túto neviditeľnú vládu, očierniť túto skazenú alianciu medzi skorumpovanými podnikateľmi a politikmi.
(Prezident Theodore Roosevelt)

Úvod

Ak chceme radikálne zmeniť správanie sa režimu, naše myslenie musí byť čisté a odvážne, pretože, ak sme sa vôbec niečo naučili, je to skutočnosť, že režimy sa nechcú meniť. Musíme v myslení prekonať tých, čo boli pred nami a objaviť zmeny v technológii, ktoré nám dodajú odvahu využiť spôsoby konania, aké naši predkovia nemohli uplatniť.

Predovšetkým musíme pochopiť, ktoré aspekty správania sa vlády, alebo neokorporatizmu, chceme zmeniť, alebo odstrániť. Po druhé sa v nás musí rozvinúť také myslenie v súvislosti s týmto správaním, ktoré je dostatočne silné na to, aby nás prenieslo cez bahno politicky skresleného jazyka až k jasnému stanovisku. A konečne, tento vhľad musíme využiť na to, aby nás a ostatných inšpiroval k zošľachťujúcemu a efektívnemu akčnému procesu.

Autoritárska moc sa udržiava konšpiráciou

Konšpirácia, konšpirovať: spoločne tajne plánovať spáchanie škodlivého skutku; spolupráca na dosiahnutí konkrétneho výsledku, spravidla na úkor niekoho. PÔVOD neskorá stredoveká angličtina : zo starej francúzštiny conspirer, z latinčiny conspirare dohodnúť sa, intrigovať, z con- spolu a spirare dýchať.

Najlepšia strana je len istý druh sprisahania voči zvyšku národa.
(Lord Halifax)

Ak sú známe podrobnosti fungovania autoritárskych režimov, sme svedkami konšpiračných interakcií medzi politickou elitou, nielen s cieľom postupu, alebo výhod v rámci režimu, ale ako primárnej metodológie plánovania v pozadí udržiavania a posilňovania autoritárskej moci.

Autoritárske režimy sú podnetom k vzniku síl, ktoré sú v protiklade s nimi, tým, že vyvíjajú tlak proti individuálnej a kolektívnej vôli k slobode, pravde a sebarealizácii. Akonáhle sú plány napomáhajúce autoritárskej vláde odhalené, vyvolávajú odpor. Úspešné autoritárske mocnosti z tohto dôvodu tieto plány utajujú. Táto skutočnosť stačí na to, aby sme definovali ich správanie ako konšpiratívne.

Toto sa deje v záležitostiach štátu; pretože ak zďaleka poznáme (čo je dané len prezieravému človeku) zlo, ktoré sa chystá, ľahko sa také zlo lieči. Avšak, ak pre nedostatok takejto vedomosti, sa dovolí zlu, aby sa rozvíjalo až kým ho každý rozpozná, potom už sa nedá nájsť liek.
(The Prince, Niccolo Machiavelli [1469-1527])

Teroristické konšpirácie ako súvislé grafy

Úrad pre obstarávanie v štáte Maryland (za ktorým sa skrýva Národná bezpečnostná agentúra; vygúglite si kód grantu „MDA904“) a ďalšie subjekty financovali projekt, v rámci ktorého matematici skúmali teroristické konšpirácie ako súvislé grafy (pre pochopenie tohto článku nie je potrebné žiadne matematické vzdelanie).

Rozšírime toto chápanie teroristických organizácií a obrátime ho proti jeho tvorcom, kde sa z neho stane nôž, ktorým rozpitváme mocenské konšpirácie využívané na udržiavanie autoritárskej vlády.

Využitím súvislých grafov zapriahneme mozgovú schopnosť priestorového uvažovania, čo nám umožní novým spôsobom chápať politické vzťahy. Tieto grafy si ľahko dokážeme predstaviť. Vezmite najskôr niekoľko klincov („konšpirátorov“) a zatlčte ich do dosky s náhodným rozmiestnením. Potom vezmite povraz („komunikáciu“) a priviažte ho od klinca ku klincu bez prerušenia. Nazvime povraz spájajúci dva klince spojovacím článkom. Neprerušený povraz znamená, že je možné prechádzať z ktoréhokoľvek klinca na ľubovoľný iný cez povraz a medziľahlé klince. Matematici tento druh grafu nazývajú spojený.

Tok informácií prechádza od konšpirátora ku konšpirátorovi. Nie každý konšpirátor pozná všetkých ostatných konšpirátorov prípadne im dôveruje, aj keď sú všetci spojení. Niektorí sa nachádzajú na periférii konšpirácie, iní sú v centre a komunikujú s mnohými konšpirátormi a ďalší môžu poznať len dvoch konšpirátorov, avšak tvoria most medzi dôležitými časťami alebo zoskupeniami konšpirácie.

Separácia konšpirácie

Ak sú všetky spojovacie články medzi konšpirátormi odrezané, potom nejestvuje žiadna konšpirácia. Toto sa spravidla ťažko dosahuje, takže kladieme našu prvú otázku: Aký je minimálny počet spojovacích článkov, ktoré je potrebné odrezať, aby sme konšpiráciu rozdelili do dvoch rovnako početných skupín? (rozdeľ a panuj). Odpoveď závisí na štruktúre konšpirácie. Niekedy nejestvujú žiadne alternatívne cesty toku informácií medzi konšpirátormi, inokedy ich existuje množstvo. Toto je užitočná a zaujímavá charakteristika konšpirácie. Napríklad zavraždením jedného konšpirátora, ktorý tvorí „most“ jestvuje možnosť rozdelenia celej konšpirácie. Avšak my chceme povedať čosi o všetkých konšpiráciách.

Niektorí konšpirátori tancujú bližšie než ostatní

Konšpirátori sú senzitívni, niektorí si vzájomne dôverujú a vzájomne sa na seba spoliehajú, iní toho povedia málo. Cez niektoré spojovacie články často tečú dôležité informácie, cez iné články zasa triviálne. Rozšírime teda náš jednoduchý model súvislého grafu tak, aby zahrnoval nielen spojovacie články, ale tiež ich „dôležitosť“.

Vráťme sa k našej analógii dosky s klincami. Predstavte si hrubý ťažký špagát medzi niektorými klincami a jemnú ľahkú niť medzi inými. Nazvime dôležitosť, teda hrúbku, či hmotnosť spojovacieho článku jeho váhou. Táto váha je nulová medzi konšpirátormi, ktorí nikdy nekomunikujú. „Dôležitosť“ komunikácie, ktorá prechádza spojovacím článkom je ťažké apriori vyhodnotiť, keďže jej skutočná hodnota závisí na výsledku konšpirácie. Jednoducho povieme, že „dôležitosť“ komunikácie prispieva k váhe spojovacieho článku nanajvýš zjavne; váha spojovacieho článku je úmerná množstvu dôležitej komunikácie, ktorá cez neho tečie. Otázky týkajúce sa konšpirácií si vo všeobecnosti nevyžadujú, aby sme poznali váhu ľubovoľného spojovacieho článku, pretože táto sa od konšpirácii ku konšpirácii mení.

Konšpirácie sú kognitívne nástroje. Dokážu v myslení prekonať rovnakú skupinu jednotlivcov, ktorá koná samostatne

Konšpirácie preberajú informácie zo sveta, v ktorom pôsobia (konšpiračné prostredie), distribuujú ich ďalej konšpirátorom a potom konajú na základe výsledku. Konšpirácie môžeme chápať ako určitý typ zariadenia, ktoré má vstupy (informácie o prostredí) a výstupy (konanie, ktorého zámerom je zmeniť, alebo zachovať prostredie).

Čo spočítava konšpirácia? Spočítava nasledujúci krok konšpirácie

Ak si teraz položíme otázku: aká je efektívnosť tohto zariadenia? Môžeme ho porovnávať samé so sebou v rôznych časových okamžikoch? Silnie konšpirácia, alebo sa stáva slabšou? Táto otázka si vyžaduje, aby sme porovnali dve hodnoty.

Dokážeme nájsť hodnotu, ktorá popisuje výkon konšpirácie?

Mohli by sme zrátať počet konšpirátorov, avšak tým by sa nezachytil rozdiel medzi konšpiráciou a jednotlivcami, ktorí ju tvoria. Ako sa odlišujú? Jednotlivé osoby sa v rámci konšpirácie sprisahali, na rozdiel od izolovaných osôb. Príslušný rozdiel dokážeme zachytiť, ak spočítame sumu všetkej dôležitej komunikácie (váhy) medzi konšpirátormi a nazveme ju celkový konšpiračný výkon.

Celkový konšpiračný výkon

Toto číslo je abstrakcia. Model prepojení v rámci konšpirácie je spravidla jedinečný. Avšak ak vezmeme do úvahy túto hodnotu, ktorá je nezávislá na usporiadaní konšpiračných prepojení, dokážeme urobiť určité zovšeobecnenia.

Ak je celkový konšpiračný výkon nulový, potom konšpirácia nejestvuje

Ak je celkový konšpiračný výkon nulový, nejestvuje tok informácií medzi konšpirátormi, a teda ani konšpirácia.
Podstatný nárast alebo pokles celkového konšpiračného výkonu takmer vždy znamená to, čo očakávame, že bude znamenať: nárast alebo pokles schopnosti konšpirácie myslieť, konať a prispôsobovať sa.

Separácia vážených konšpirácií

Teraz sa vrátim k predchádzajúcej myšlienke týkajúcej sa rozštiepenia konšpirácie na dve polovice. Následne sme skúmali rozdelenie konšpirácie na dve rovnako početné skupiny odrezaním spojovacích článkov medzi konšpirátormi. Teraz vidíme, že zaujímavejší nápad je rozdeliť na polovicu celkový konšpiračný výkon. Keďže možno každú izolovanú polovicu chápať ako špecifickú konšpiráciu, môžeme v delení pokračovať neobmedzene.

Ako dokážeme zredukovať akcieschopnosť konšpirácie?

Akcieschopnosť konšpirácie dokážeme marginalizovať znížením celkového konšpiračného výkonu až kým nebude schopná porozumieť svojmu prostrediu, a teda naň efektívne reagovať.
Môžeme konšpiráciu rozdeliť, zredukovať alebo eliminovať dôležitú komunikáciu medzi niekoľkými spojovacími článkami s vysokou váhou alebo množstvom spojovacích článkov, ktoré majú nízku váhu.
Tradičné útoky na konšpiračné mocenské zoskupenia, ako je napríklad úkladná vražda, odrezali spojovacie články s vysokou váhou prostredníctvom vraždy, únosu, vydierania, alebo inak marginalizovali, alebo izolovali niektorých konšpirátorov, s ktorými boli prepojení.

Autoritárska konšpirácia, ktorá nedokáže efektívne myslieť, nemôže konať tak, aby sa udržala proti oponentom, ktorých vznik spôsobí

Ak sa pozrieme na konšpiráciu ako na organický celok, vidíme systém interagujúcich orgánov, telo s tepnami a žilami, ktorého krv môžno zhustiť a spomaliť, až kým nepadne – neschopné porozumieť silám vo svojom prostredí a riadiť ich.

prel. NM